O MODLITBE: DVAJA ZNÁMI NEZNÁMI

            Spisovateľ Eugen Ionesco je autorom hry s názvom The Bald Soprano. V jednej scéne sedia oproti sebe muž a žena. Chvíľu sedia v tichu. Potom sa začnú na seba nesmelo usmievať. Nato muž začne slušne, no veľmi opatrne rozhovor. V ňom postupne prídu na to, že ich životy obklopuje neskutočné množstvo náhod, ktoré majú spoločné. Obaja pochádzajú z Manchestru. Obaja majú dvojročnú dcérku Alicu. Obaja žijú v Londýne na Bromfield Street. Obaja žijú na 5. poschodí toho istého obytného domu. A čo je už úplne nepochopiteľné: obaja žijú v byte číslo 8. Na svoje veľké prekvapenie zistia, že sú manželia.

            Keď humor ustúpi, Ionescovo posolstvo vyletí do priestoru ako balón. Muž a žena, tak ako to je v mnohých iných manželstvách, aj napriek tomu, že sú manželmi, sa v skutočnosti navzájom v hĺbke nepoznajú. Ich vzťah sa poväčšine rozvíja na povrchu. Na hlbšej úrovni nie sú vo vzájomnom kontakte.

            Nanešťastie, niečo podobné sa môže odohrávať aj medzi Bohom a človekom. Navonok sa môže zdať, že človek je Bohu oddaný. Chodí do kostola, snaží sa zachovávať prikázania, ba môže aj čítať duchovnú literatúru, zúčastňovať sa na stretkách, pristupovať k sviatostiam. No kdesi v hĺbke jeho vzťah s Bohom nefunguje.

            Testom môjho osobného vzťahu s Bohom je moja osobná modlitba. Človek, ktorý si nenachádza čas a priestor na osobnú modlitbu, nikdy nepočuje, čo Boh hovorí len jemu, ako ho Boh osobne usmerňuje a vedie. Bez osobnej modlitby sú si človek a Boh navzájom „cudzincami“.

            Ako možno praktizovať osobnú modlitbu? Čo všetko je osobnou modlitbou? Je ňou každý spontánny rozhovor s Bohom, ktorý vychádza zo srdca. Ďalej nám k nej môže slúžiť Sväté Písmo a meditácia nad ním alebo iné, kresťanskou tradíciou overené texty. Sväté Písmo je však vhodnejšie. Osobnou modlitbou je aj spytovanie svedomia, kedy uvažujem nad prežitým dňom – no nie len nad nezvládnutými vecami, ale aj nad tými, ktoré som zvládol. Pri spytovaní svedomia de facto porovnávam svoj život s Ježišovým.

            Bez osobnej modlitby sotva môžem rozpoznať Božiu vôľu pre svoj život. Ktosi raz povedal, že je jednoduchšie Božiu vôľu plniť ako ju rozpoznať. Poznanie Božej vôle je niekedy veľmi ťažké. Nie vždy je možné rozlíšiť, ktorý hlas v nás je hlas Boží a ktorý je náš, často hlas vášne alebo mylného presvedčenia. Všeličo sa deje v našom vnútri a každý z nás má silnú tendenciu k sebaklamu.

            Veľkým pomocníkom v rozpoznávaní Božej vôle môže byť dobrý duchovný vodca. Človek, ktorý má odstup od toho, od čoho my často odstup nemáme. Preto nám môže pomôcť roztriediť isté pocity a presvedčenia. Umeniu rozpoznávať Božiu vôľu sa každý duchovne žijúci človek musí celý život učiť.